Satanské hriechy
Nie je to vtip, LaVeyov sataizmus má jasne určené obmedzenia. Alebo ako hovorí Veľkňaz Cirkvi Satanovej Jiří Valter: „Existujú aj satanské hriechy. Napríklad hlúposť, okázalosť, sebaklam, podriadenosť stádu... Nikomu neubližujem, takže sa nemám za čo hanbiť. A keď niekomu ubližujem, tak vedome a zámerne, takže ma to vôbec nemrzí.“ Valter hovorí o základnej zásade laveyizmu: násilie ako obrana (oko za oko, zub za zub). Satanizmus pohŕda kresťanským nastavením druhej tváre (ako celou kresťanskou etikou), ale útok voči niekomu nemôže byť bezdôvodný: ak mi ostatní dajú pokoj, neubližujem, ak ma napadnú, použijem všetky prostriedky, aby som nepriateľa zničil. Satanisti zároveň tvrdia, že tak zmýšľa väčšina spoločnosti, iba sa skrýva za pokrytecké frázy.
Na otázku časopisu Dingir: „Takže satanizmus nie je len negativistický?“ Odpovedal Valter: „Nie. Medzi satanistami je aj mnoho významných ľudí – umelcov, politikov, vedcov a iných géniov, ktorí sa stali slávnymi len vďaka tomu, že šli tak tvrdo, nekompromisne, egoisticky za svojim cieľom, že nedbali na spoločenské a morálne konvencie a tabu. Chovajú sa ako správni satanisti.“
„Laveyistická etika“ odmieta krvavé obete a rituály, hanobenie hrobov, zneužívanie detí, drogy, neoprávnené ubližovanie zvieratám či ľuďom a rasizmus. Odsudzuje excesy ako pitie krvi, či obcovanie s mŕtvolami. Sexuálne praktiky sú tiež len dobrovoľné, nikto nesmie byť k ničomu nútený. Imperatív: rob čo chceš, to nech je celý zákon, nie je bez obmedzenia. Musí byť v súlade s prírodou a s tým, čo inému neobmedzuje jeho slobodu.