Mágia, rituály
LaVey je ateista, ale moc mágie uznáva. Nevysvetľuje, ako môžu veci za oponou hmoty fungovať, ale tvrdí, že fungujú. Mágiu definuje ako: „Zmeny situácií či javov v súlade s našim prianím, ktoré by pri použití bežne prijímaných metód zostali nezmenené.“ LaVey hlása silnú individualitu, ktorá má na veci okolo seba vplývať tak, aby sa dostali do stavu, ktorý je pre ňu osobne vyhovujúci. Z toho dôvodu využíva „silu a moc osobnosti“, aj „silu a moc rituálov“. Rituály sa konávajú zväčša na odľahlých miestach (nie cintorínoch, v hrobkách apod.), kde sa dá docieliť „atmosféra a nerušenosť“. Oltár tvorí nahá žena ako symbol prírody a plodnosti, nad oltárom je umiestnená hlava „Baphometa“ (pentagram s hlavou kozla), po bokoch horia dve sviece, biela a čierna. Medzi základné rituály patrí satanský krst, sexuálne praktiky, zasvätenia, oslavy, prianie pomoci blízkej osobe, preklínanie nepriateľa atď. Laveyisti rituály delia na konštruktívne (pomoc niekomu), deštruktívne (odstránenie z cesty nepriateľa) a sexuálne (partnerské či orgiastické).
Samotný LaVey sa zo všetkého nadprirodzeného smial a mágiu chápe tiež len ako hru svojej vôle s vôľou „vesmíru“. Písal ironické poznámky o Crowleym (inak svojom inšpirátorovi), ktorý bol zanietený „duchovnými cieľmi a vidinami“. Otázkou zostáva, ako môže niekto popierať javy súvisiace s duchovným svetom a zároveň veriť v moc rituálov založených na nehmotných príčinách?